Formy podnikania

1. Živnosť si môžu zakladať fyzické aj právnické osoby, ide prevažne o malé a stredné podniky.


2. Obchodná spoločnosť združuje dvoch alebo viacerých podnikateľov.

Rozoznávame:

-verejnú obchodnú spoločnosť (v. o. s.),

- spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.),

- komanditnú spoločnosť (k. s.),

- akciovú spoločnosť (a. s.),

- družstvo.

Verejná obchodná spoločnosť:

 je druh osobnej obchodnej spoločnosti. Vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom, ktoré musí obsahovať označenie v. o. s.; ak obchodným menom je meno spoločníka, pridá sa k menu „a spol“.

Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať:

  • obchodné meno a sídlo spoločnosti
  • mená a bydliská spoločníkov
  • predmet podnikania  


Spoločnosť s ručením obmedzeným: 

 
je právna forma obchodnej spoločnosti na Slovensku, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Právnu úpravu spoločnosti s ručením obmedzeným obsahujú §§ 105 – 153 Obchodného zákonníka. V ostatných štátoch existujú podobné právne formy.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jeden alebo viacero (najviac 50) spoločníkov. Všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, t. j. iba do výšky svojho nesplateného kapitálového vkladu. Tento vklad musia zložiť vopred (pred podaním návrhu na zápis najmenej vo výške 30 %, v plnej výške pri jednoosobovej spoločnosti) a musí byť spolu minimálne 5 000 eur (pred zavedením eura 200 000 Sk, pričom vklad každého zo spoločníkov musí byť aspoň 750 eur.

Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria spoločníci. Môže sa tiež ustanoviť dozorná rada, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť. Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti) je konateľ, ktorý môže byť buď jeden alebo viacerí. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania (samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže, ale nemusí byť spoločník spoločnosti.


Komanditná spoločnosť:

je druh obchodnej spoločnosti. Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a komanditistov.

Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene – celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu. Viesť a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel na zisku spoločnosti.


Akciová spoločnosť:  
  
Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 eur) je rozdelené na určitý počet podielov – akcií (do 1990 oficiálne účastiny, neoficiálne aj akcie), a tie vlastnia jednotliví akcionári (do 1990 oficiálne účastinári, neoficiálne aj akcionári).

Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov. O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada.

Spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie akciová spoločnosť alebo skratku akc. spol. alebo a. s.

Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcií na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcie na doručiteľa môžu mať podobu len zaknihovaných akcií, ich prevod sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.


Družstvo:        

je jedna z právnych foriem definovaných v obchodnom zákonníku. Vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov.

V našich podmienkach môže družstvo založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby. Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 1 250 €. Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia. Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári.


                                          

Podnikanie - druhy a štruktúra

Dopyt po práci určujú spoločnosti pôsobiace na trhu práce. Je vyjadrený počtom pracovných miest. Závisí najmä od životnej úrovne  obyvateľstva a od úrovne ceny práce na trhu.

Ponuku práce predstavujú domácnosti a ich ochota pracovať. Ponuka práce závisí od počtu aktívneho obyvateľstva a ich vekovej štruktúry, a taktiež od pracovných podmienok.

Absolvent je mladý človek, ktorý ukončí strednú alebo vysokú školu. Nevyhnutné praktické kompetencie absolventov pri vstupe na trh práce zahŕňajú:

  • sebapoznanie (kladné a záporné vlastnosti, schopnosti),
  • komunikačné schopnosti (ovládanie spisovného jazyka v ústnej aj písomnej podobe), 
  • motiváciu k životnému úspechu (pozitívny prístup vo vzťahu k budúcej profesii),  
  • informácie (situácia trhu práce v regióne), 
  •  základné techniky na zvládnutie pracovného pohovoru (sebaprezentácia),       
  •  vedomosti (prijímanie, vyhľadávanie, triedenie a vyhodnocovanie informácií, práca so zdrojmi.

OBCHODNÝ REGISTER je verejný zoznam, do ktorého sú zapísané obchodné spoločnosti, družstvá, právnické a fyzické osoby.

PODNIKANIE je činnosť podniku alebo podnikateľa, ktorá sa vykonáva s cieľom uspokojenia vlastných alebo iných potrieb.

Základné znaky podnikania:

  • sústavná činnosť,
  • samostatné rozhodovanie,
  • vlastné meno (firma)
  • vlastná zodpovednosť (za zisk i stratu),
  • zisk.
PODNIKATEĽ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť za účelom dosiahnutia zisku.

PODNIK alebo FIRMA je subjekt, ktorý ponúka svoje produkty (tovar a služby) na trhu práce. Podniky podľa veľkosti delíme na:

a) malé - do 25 zamestnancov,

b) stredné - do 500 zamestnancov,

c) veľké - 1000 a viac zam.

Podľa vlastníctva môžu byť: 

  • podniky štátne,
  • družstevné,
  • súkromné,
  • zmiešané.



Práca s profesijnými informáciami, poradenské služby

Profesijné informácie chápeme ako vnútorne štrukturovanú sústavu informácií, ktoré potrebuje poznať mládež končiaca školu,  alebo uchádzači o zamestnanie, či o rekvalifikáciu v záujme svojho optimálneho profesionálneho vývinu. Tieto informácie potrebujú aj rodičia, učitelia, výchovní poradcovia, odborní poradcovia v pedagogicko-psychologických poradniach, v úradoch práce sociálnych vecí a rodiny.

Profesiogram je komplexnou charakteristikou povolania, tvoria ho hlavne charakteristiky z hľadiska: 

-ekonomiky práce (názov, číslo povolania, charakteristika pracovných činností, spoločenský význam povolania, mzda, možnosti uplatnenia), 

-sociológie, pedagogiky (kvalifikačné predpoklady, obsah a dĺžka odbornej prípravy),

- psychológie práce (tzv. psychoprofesiogram, požadované schopnosti, kompetencie, povahové vlastnosti, kontraindikácie),

- pracovného lekárstva (tzv. zdravotný profesiogram, zdravotné požiadavky, kontraindikácie).

POSKYTOVANIE INFORMÁCIE PODĽA PROSTRIEDKOV:

  • osobný kontakt (poradca - klient, rodič - dieťa, učiteľ - žiak)
  • osvojovanie si informácií v praktickej činnosti (záujmová činnosť, brigády, pracovné vyučovanie)
  • prostriedky masovej komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, film)
  • využitie informačných a komunikačných technológií (PC, internet).
Integrovaný systém typových pozícií (istp)

- zdroj komplexných profesionálnych informácií,

-významný nástroj pre všetkých účastníkov trhu práce ( odborných poradcov, verejnosť, žiakov, uchádzačov o zamestnanie).

  1. Kartotéka typových pozícií - informačná databáza o povolaniach/zamestnaniach (popis práce, prac. podmienky, cena práce - region. podmienky, nároky na človeka psychické, fyzické, zdravotné a kvalifikačné)
  2. Analýza individuálneho potencionálu - klient si môže anonymne vytvoriť svoj individuálny profil kompetencií, vyplnením dotazníka prof. záujmov, osobnostného dotazníka, ktorými sa posúdia, kvalifikujú individuálne predpoklady.
  3. Analýza spôsobilosti - umožní spárovanie charakteristiky jednotlivca (jeho spôsobilostí, kompetencií, individuálneho potencionálu) so štandardnými charakteristikami povolaní (vytypuje preňho tie najvhodnejšie).
INTERNETOVÉ BURZY PRÁCE

EURES






Voľba profesijnej orientácie

Voľba profesijnej orientácie zahŕňa plánovanie životných krokov, stanovovanie si alternatívnych životných  cieľov, efektívne dosahovanie zvolených cieľov a vyrovnávanie sa s osobným neúspechom.

Žiaci sa majú naučiť poznávať a realisticky hodnotiť svoje silné a slabé stránky, prednosti a osobné predpoklady, poznávať možnosti a obmedzenia vo vzťahu k vybraným povolaniam, stratégie vedúce k osobnému i profesionálnemu rastu. 

• Žiaci sa majú zoznámiť s charakteristikou frekventovaných povolaní, s učebnými plánmi, profilujúcimi predmetmi a požiadavkami zvolených škôl na určité vedomosti a schopnosti uchádzačov. 

 Žiaci majú pochopiť súvislosti medzi požiadavkami na výkon vybraného povolania, svojimi reálnymi osobnými predpokladmi a schopnosťami a konkrétnymi možnosťami výberu vhodného povolania.

 • Žiaci si majú uvedomiť nutnosť na sebe pracovať bez ohľadu na už dosiahnuté vzdelanie.

Sebapoznanie

Žiaci sa majú naučiť realistickejšie hodnotiť svoje osobné zvláštnosti, predpoklady, možnosti i obmedzenia a pochopiť, ktoré faktory v procese sebapoznania ovplyvňujú. Uvedomiť si nutnosť sebapoznania pre správnu voľbu povolania.

 • potreba znalosti vlastných silných stránok, obmedzení a možností, význam rozvíjania realistického pohľadu na svoj študijný potenciál 

• význam sebapoznania pre správnu voľbu profesijnej orientácie 

• ako a podľa čoho môže žiak hodnotiť svoje výkony v škole a v záujmovej činnosti, kto mu môže pri sebahodnotení pomôcť 

• sebapoznanie ako zdroj posilovania sebadôvery pre budúcnosť 

• zodpovednosť za svoje štúdium, rozvíjanie umenia učiť sa.

Rozhodovanie 

Uvedomiť si svoju rolu v procese rozhodovania, zamyslieť sa nad faktormi, ktoré môžu rozhodovanie ovplyvňovať aj to, aké prekážky im v rozhodovaní môžu brániť, naučiť sa rozumne voliť z daných možností. 

• prechod zo základnej školy na školu strednú alebo do zamestnania ako významný životný krok, čo je nutné poznať pre správne rozhodnutie o tomto kroku 

• predpoklady správnej voľby, dôsledky výberu nevhodného profesného zamerania /stredná škola, zamestnanie/ 

• vplyv rôznych ľudí a zdrojov na naše rozhodovanie, kto a čo ma ovplyvňuje pri rozhodovaní 

• súvis záľub, záujmov a záujmová orientácia žiakov s voľbou profesného zamerania a ich význam pri rozhodovaní 

• správne rozhodnutie predpokladá poznať pomerne dobre sám seba a správne sa orientovať v dostupných informáciách 

• význam rozhovoru s rodičmi a učiteľmi o budúcom povolaní.

Adaptácia na životné zmeny

Žiaci si musia uvedomiť nevyhnutnosť životných zmien v živote, zamyslieť sa nad zmenami, s ktorými sa budú musieť po odchode zo základnej školy vyrovnať a poznať spôsoby ako sa na zmeny pripraviť ako ich zvládnuť.

 • prechod zo základnej školy na zvolenú strednú školu a do zamestnania ako významná zmena v živote dospievajúceho človeka 

• adaptácia na nové životné situácie ako dôležitá schopnosť, možnosť a nutnosť sa prispôsobiť životným zmenám 

• alternatívne voľby strednej školy a profesného zamerania ako prevencia nečakaných psychických zlyhaní z možného neúspechu pri prijímacom konaní 

• význam náhradného životného scenára ako prevencia psychického zlyhania, náhradné životné aktivity ako nádej na úspech 

• premeny v obsahu a nárokoch profesií, stále zvyšovanie požiadaviek na ich výkon 

• nevyhnutnosť celoživotného vzdelávania vo zvolenom odbore činnosti, význam adaptability človeka.